Pre režiséra je vždy ťažké byť zároveň hercom a režisérom, no a zvlášť pri náročnej „konverzačke“. Som 35 rokov hlavne herec / teda chcel by som byť/ a preto som veľmi rád, že som mohol stáť na tých doskách, ktoré znamenajú nielen svet, ale aj kopec driny, odriekania, nezhôd – zhôd , ale hlavne šťastia, kreativity, priateľstva, a radosti z dobrej veci.
2. Aké bolo postaviť sa pred plnú sálu divákov a odohrať premiéru?
Je to ako postaviť sa pred môjho vnuka s očakávaním a úzkou zadnicou, či ho zaujmem. No keď sa usmeje, objaví sa v jeho očiach niečo, čo sa nedá opísať slovami. A preto to to zrejme opisovať nemusím. Proste vám všetkým ďakujem. Všetkým, ktorý stojíte na obidvoch stranách nášho stánku Thálie.
3. Čo by ste odkázali kolegom divadelníkom, divákom a podporovateľom?
Ďakujem, že ste. Snaha nás priviedla na javisko, no až vaša prítomnosť a váš potlesk dali nášmu snaženiu skutočný život.
Nech Vás sila sprevádza. Mišo.
čaká vás ďalší člen nášho obsadenia 