-
Ako sa vám skúšala inscenácia?
Inscenácia sa mi skúšala trošku horšie, pretože som bola akurát v maturitnom ročníku. Ale aj napriek tomu, že som mala v škole toho veľa, bolo to niečo kde som sa vedela odreagovať a poriadne sa zabaviť.
Keďže som študovala tanečné konzervatórium, javisko mi bolo ako druhý domov. Hoci som bola na javisku odmalička vďaka tancu, vystupovať s ochotníckym divadlom bolo pre mňa úplne novou výzvou. Zistila som, že tanec a divadlo sú síce podobné tým, že oboje rozprávajú príbeh, no každý úplne iným spôsobom. V divadle som sa musela viac sústrediť na prácu s textom, výrazom a reakcie na ostatných hercov. Práve to ma na tejto skúsenosti bavilo najviac.
2. Aké bolo postaviť sa pred plnú sálu divákov a odohrať premiéru?
Mala som obrovský stres, pretože to bolo pre mňa niečo úplne nové. Keď sa však predstavenie začalo, všetok stres zo mňa opadol. Úplne som sa vžila do deja, užívala som si každý moment na javisku a energiu, ktorú sme si odovzdávali s kolegami. Bol to nezabudnuteľný pocit a o to krajší, že diváci nás na konci odmenili potleskom.
-
Čo by ste odkázali kolegom divadelníkom, divákom a podporovateľom?
Keďže som v divadle nová, až teraz som si naplno uvedomila, koľko úsilia, času a srdca sa skrýva za každým predstavením. Preto by som chcela všetkým kolegom divadelníkom zaželať, aby ich nikdy neopustila radosť z toho, čo robia, pretože práve ich nadšenie a odhodlanie dokážu vytvoriť niečo výnimočné. Divákom a podporovateľom by som chcela zo srdca poďakovať, že si nájdu čas prísť do divadla, podporiť nás svojou prítomnosťou a potleskom. Možno si ani neuvedomujú, akú veľkú radosť a motiváciu nám tým dávajú.
