Hnúšťa si aj tento rok pripomenula svoju banícku históriu. V sobotu 12. septembra 2026 sa uskutočnil štvrtý ročník Baníckeho dňa, ktorý nadviazal na tradíciu septembrových baníckych slávností.
Hnúšťa bola v minulosti významným baníckym mestom. K baníckemu životu neodmysliteľne patrili aj banícke dni, ktoré sa konali vždy v septembri. Mestom prechádzal sprievod baníkov v uniformách za tónov dychovej hudby, nechýbal jarmok, občerstvenie ani vôňa párkov a kotlíkového gulášu. Na tieto dni sa celý rok tešili obyvatelia nášho mestečka.
Myšlienku obnoviť túto tradíciu prinieslo Mestské kultúrne stredisko v roku 2023. Odvtedy sa Banícky deň stal príjemným podujatím, ktoré pripomína históriu mesta a zároveň ponúka priestor na stretnutie, hudbu, dobré jedlo a spoločné chvíle.
Sobotné ráno odštartovalo jarmokom, na ktorom si návštevníci mohli pozrieť a zakúpiť výrobky z kože, dreva, háčkované výrobky, domáce sirupy, sušené ovocie a zeleninu, dekoratívne výrobky či medovníky. Atmosféru dotvárala kováčska vyhňa, plieskanie bičom a na svoje si prišli aj najmenší návštevníci, pre ktorých bol pripravený detský kútik a divadielko žiakov literárno-dramatického odboru pod ZUŠ Jána Valacha.
Veľkej pozornosti sa tešila aj súťaž vo varení kotlíkových špecialít. Do tohtoročného zápolenia sa prihlásilo päť družstiev – Dinitrol z Kružna, Senior klub z Hnúšte, Prdľavka & Priatelia, DS Katalpa a družstvo Ako víno.
Porota v zložení pani poslankyňa Hilda Ginisová, podnikateľ Tomáš Tavarský a majiteľ reštaurácie Koliba a poslanec Michal Macháček to vôbec nemala jednoduché. Pri hodnotení museli posúdiť vzhľad, vôňu, chuť, kvalitu použitých surovín i celkový dojem jednotlivých špecialít.
Po dôkladnom ochutnávaní bolo rozhodnuté. Tretie miesto získal Senior klub Hnúšťa s guľkovou kapustnicou. Druhé miesto si odnieslo družstvo Ako víno s Babguľášom. Víťazom tohtoročnej súťaže sa stalo družstvo Prdľavka & Priatelia – kotlíková úderka, ktoré porotu zaujalo svojou Dlho ťahanou selekciou mäsa v robustnej paprikovej šťave.
Víťazné družstvá si okrem uznania odniesli aj bohaté darčekové koše.
Tohtoročný program bol predovšetkým v znamení jubilejnej Dychovej hudby nášho mesta. V rámci prehliadky Tečkova trubka sa predstavili dychové hudby Magnezitár z Jelšavy, Hradovanka z Tisovca a Dychová hudba mesta Hnúšťa.
Pre domácu dychovú hudbu bol tento deň o to významnejší, že si pripomenula 80. výročie svojho znovuobnovenia. Jej členovia boli pri tejto príležitosti prijatí v sobášnej sále Mestského úradu v Hnúšti, kde im boli slávnostne odovzdané ďakovné listy ako prejav uznania za ich dlhoročnú činnosť a reprezentáciu mesta. Hosťom programu bol známy ľudový rozprávač a spevák z Moravy, zakladateľ Moravanky, Franta Uher, ktorý prispel k dobrej nálade celého podujatia. Spestrením bolo aj vystúpenie speváckej skupiny Horenka z družobného mesta Bükszenkereszt v Maďarsku. Títo interpreti posunuli náš program na medzinárodnú úroveň. Po programe čakalo účinkujúcich spoločné posedenie pri obede, o ktorý sa postaral tím MsKS – tradičný segedínsky guláš s parenou knedľou a nechýbala ani slávnostná torta.
Hoci deň pred podujatím bol daždivý, sobota priniesla krásne počasie a vytvorila ideálne podmienky na celodenný program pod holým nebom.
Štvrtý ročník Baníckeho dňa opäť ukázal, že tradície majú v Hnúšti svoje miesto. Toto milé a komorné stretnutie spája minulosť so súčasnosťou a pripomína generáciám, že banícka história je dôležitou súčasťou identity mesta.
Poďakovanie patrí všetkým, ktorí sa na príprave a priebehu Baníckeho dňa podieľali – účinkujúcim, remeselníkom, súťažiacim, porote, dobrovoľníkom i všetkým, ktorí svojou prácou pomohli vytvoriť príjemnú atmosféru tohto dňa. Toto podujatie sa mohlo uskutočniť aj vďaka finančnej podpore Banskobystrického samosprávneho kraja. Osobitné poďakovanie patrí kolektívu Mestského kultúrneho strediska v Hnúšti, ktorý sa postaral o prípravu a organizačné zabezpečenie celého podujatia.
Banícky deň je tak opäť za nami. A zostáva len veriť, že o rok sa v Hnúšti znovu rozoznejú tóny dychoviek, rozvonia kotlíky a stretneme sa pri ďalšom pokračovaní tejto obnovenej tradície.